V živote snáď nie je pre rodičov horšia chvíľa ako tá, v ktorej musia hľadieť do hrobu svojho sotva narodeného dieťaťa. Po deviatich mesiacoch tešenia sa na nového člena rodiny, po deviatich mesiacoch netrpezlivého očakávania, napätia, radosti a po pár mesiacoch spoločného žitia prichádza nečakaná smrť. Na syndróm náhleho úmrtia dojčaťa u nás ročne zomrie niekoľko desiatok detí, ktoré po sebe zanechávajú zdrvených rodičov.
Ktorá skupina detí je najohrozenejšia?
Syndrómom náhleho úmrtia dojčaťa je označovaný stav, kedy dieťa náhle nájdeme mŕtve, bez súvislosti s nejakými predchádzajúcimi prejavmi ochorenia. Táto udalosť môže postihnúť dojča do 6. mesiaca veku. Najčastejší výskyt náhleho úmrtia dojčaťa je v jeho veku medzi 2. až 4. mesiacom, ďalej toto nebezpečenstvo prudko klesá. K náhlemu úmrtiu dieťaťa dochádza v noci, v spánku.
Prečo k úmrtiu dochádza?
Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa v skratke nazývame SIDS. Ide o prepis z anglického jazyka (Sudden Infant Death Syndrom). V našej republike postihuje syndróm náhleho úmrtia dojčaťa v priemere jedno dieťa na 2 000 až 1 000 živo narodených novorodencov. Pri ročnej pôrodnosti okolo 60 00 detí tak v priemere umiera na SIDS niekoľko desiatok dojčiat. Jednoznačná príčina náhleho úmrtia sa však v danom prípade nikdy nepreukáže. Všetky následné dostupné vyšetrenia sú negatívne. Z celého radu štúdií však vyplýva, že niektoré faktory môžu hrať v náhlom úmrtí dojčiat významnú úlohu a hľadajú sa rôzne vysvetlenia tejto situácie.
Medzi faktory spájajúce sa s častým výskytom SIDS patrí:
príhoda úmrtia iného súrodenca – dojčaťa v rodine,
dieťa nebolo dojčené alebo bolo dojčené obmedzene,
dieťa je z horšieho sociálno-ekonomického zázemia rodiny,
matka dieťaťa je fajčiarka alebo je dieťa vo „fajčiarskom“ domácom prostredí,
matka je drogovo závislá,
dieťa je ukladané v polohe na bruško,
dieťa spí v prehriatej miestnosti.
SIDS a genetika
Častejší výskyt SIDS v rovnakej rodine vedie k úvahám o genetickej (vrodenej) dispozícii ochorenia. Uvedená súvislosť však nebola zatiaľ jednoznačne preukázaná alebo vylúčená.
Predpokladá sa, že existuje možno súvislosť s inými geneticky podmienenými ochoreniami, ktoré samé môžu byť dispozičným faktorom rozvoja SIDS. Patria sem napríklad niektoré metabolické ochorenia. Sú to:
porucha beta-oxidácie mastných kyselín,
porucha metabolizmu glukózy,
porucha iónových kanálov srdcového svalu alebo porucha zrážanlivosti krvi.
SIDS sa v týchto prípadoch prejavuje skôr, ako sa rozvinie vlastné základné ochorenie.
Predpokladá sa, že existuje priama genetická súvislosť so vznikom SIDS pri atypicky prebiehajúcich metabolických reakciách v možnej súvislosti s iným spúšťacím faktorom.
SIDS a vplyv vonkajšieho prostredia
Doposiaľ nie je presne určené, či prvotnou príčinou SIDS je postihnutie centra dýchania v predĺženej mieche dieťaťa s následnou zástavou dýchania alebo či je príčinou porucha srdcového rytmu – so zastavením srdcovej činnosti. Oba tieto možné mechanizmy, umožňujúce rozvoj SIDS, sa tak premietajú do rôznych teórií a hypotéz, prečo deti umierajú viac za určitých okolností (viď faktory spojené s rozvojom SIDS).
Fajčenie
Vyšší výskyt úmrtia v rodinách kde je matka alebo iný príslušník domácnosti fajčiarom sa prikladá účinku nikotínu. O nikotíne je známe, že vo vyššej koncentrácii má tlmivý účinok na centrum dýchania človeka. Nikotín prenikne do organizmu dieťaťa a tu potom môže nepriaznivo pôsobiť.
Prehriatie
Obdobný mechanizmus účinku nepriaznivých faktorov prostredia vysvetľuje iná hypotéza o prehriatí organizmu dieťaťa. Dieťa by podľa tejto hypotézy nemalo spať v prehriatej miestnosti a ani by nemalo mať na hlave napríklad čiapku. Podľa tejto hypotézy by pri prehriatí malo dôjsť k väčšej aktivácii mikrobiálnej flóry a následne niektorých imunitne aktívnych látok, ktoré by rovnako mohli nepriaznivo zapôsobiť na centrum dýchania dieťaťa.
Poloha na brušku
Veľmi významným údajom o častejšom výskyte SIDS je informácia o polohe dieťaťa v spánku. Vyšší výskyt SIDS bol zistený u dojčiat, ktorí boli ukladané na bruško. Z uvedeného vyplýva jednoznačne odporúčanie, aby dieťa bolo k spánku ukladané vždy v polohe na chrbte. Je možné aj na bok, ale tak, aby sa v prípade prevrátenia dieťaťa skôr pretočilo na chrbát ako na bruško.
Význam dojčenia
Význam dojčenia je samozrejme nutné vyzdvihnúť aj v tomto prípade. Nie všetky štúdie však tento faktor v prevencii rozvoja SIDS jednoznačne potvrdzujú.
Predčasný pôrod
Lekárom je dobre známe, že ak sa dieťa narodí predčasne, je v súvislosti s nezrelosťou jednotlivých orgánov a ich funkcií ďaleko viac ohrozené rôznymi popôrodnými aj neskoršími komplikáciami. Medzi tieto komplikácie patrí predovšetkým výskyt apnoických páuz (to znamená, že sa dieťa opätovne nenadýchne v intervale do 20 sekúnd a viac). Opakované a predĺžené apnoické pauzy vedú u nedonoseného dieťaťa k poruchám srdcového rytmu (jeho poklese, kedy v prípade ďalšej pauzy je možná aj kompletná zástava srdcovej aktivity). Súčasne dochádza k zmene okysličeného tkaniva, čo sa prejaví prešednutím až cyanózou (zmodraním až sfialovením) dieťaťa. Z uvedených dôvodov musí byť sledovaná dychová aj srdcová aktivita dieťaťa. U nedonosených detí je zaznamenaný vyšší počet prípadov rozvoja SIDS rovnako v neskoršom dojčenskom veku.
Prevencia v rodinnom prostredí
Z vyššie uvedených údajov je zrejmé, aké sú možnosti prevencie SIDS v rodinnom prostredí.
dieťa by sme v prvej polovici roka jeho života nemali ukladať k spánku v polohe na bruchu,
v miestnosti, kde dieťa spí, by sme mali udržovať primeranú izbovú teplotu a dieťa by sme nemali nadmerne baliť (dieťa by samozrejme malo udržovať svoju prirodzenú telesnú teplotu, nemalo by sa ani podchladzovať),
v miestnosti, kde dieťa spí, by sme nemali fajčiť a všetci fajčiari v rodine by mali zachovávať nefajčiarsky režim v domácnosti,
dieťa by sme mali, ak je to možné, v prvých šiestich mesiacoch života dojčiť,
ak je v rodine alebo v blízkom príbuzenstve dieťa, ktoré zomrelo na SIDS, mali by sme byť u dojčaťa viac obozretnejší.
Pomôžu monitory dychu?
S uvedenou problematikou súvisí možnosť monitorovania dieťaťa v rodinnom prostredí. Vzhľadom k tomu, že výskyt SIDS je veľmi ojedinelý, nie je plošne odporúčané a ani inak zavedené monitorovanie dojčiat. Prístroje pre monitorovanie dýchania však existujú aj pre ambulantnú starostlivosť. Tieto prístroje sú skôr určené k používaniu pre deti, kde bol už v rodine zaznamenaný SIDS, alebo pre deti, ktoré sa narodili ako nedonosené a mali v nasledujúcom popôrodnom období apnoické pauzy. Uvádza sa, že užívanie monitorovacieho prístroja inak neznižuje počet úmrtí detí na SIDS. Rodičia musia byť s obsluhou prístroja dobre oboznámení, aby zbytočne nedochádzalo k falošným alarmom. Z psychologického hľadiska je používanie týchto prístrojov pochopiteľné, aj keď veľmi často úplne zbytočné.
Prečítajte si ostatné články z kategórie Starostlivosť o novorodenca a dojča.
