Hlavičku už držať nemusíte
Jedným z nich je fakt, že deti v tomto vekovom rozmedzí majú stabilné šijové svaly. Pri cvičení s nimi teda nemusíme používať tzv. dvojoporný úchop (podopieranie hlavičky a zadočku), ale jedooporný, kedy dieťa drží hlavu samé a pri väčšine cvikov ich chytáme v oblasti hrudníka.
Viac možností, ale menej spolupráce
Jedna lekcia cvičenia by nemala trvať dlhšie ako pol hodiny. Deti ešte neudržia toľko pozornosť a pribúda jedna menšia starosť, malé bábätko pasívne prijíma všetko, čo s ním robíte. Staršie dieťa, zhruba v ôsmich mesiacoch, už ale dobre vie, koľko vecí zvláda samé a ak sa rozhodne, že na chrbte nebude, nič s tým neurobíte.
Čo všetko precvičiť?
Najdôležitejší u všetkých cvikov je nepreskakovať vývojové fázy. Dieťa, ktoré ešte samo o sebe nie je v polohe na štyroch, nebudeme v tejto polohe „trénovať“. Môžeme sa ďalej venovať všetkým cvikom, ktoré sme precvičovali s bábätkami do 6 mesiacov, ale všetky pohyby zintenzívňujeme.
Pri ležaní na chrbte a preťahovaní končatín teda ruky aj nohy viac naťahujeme, prepíname alebo robíme väčšie kruhy.
Keď dieťa stabilne sedí , zvyčajne je to 7. - 8. mesiac, pridávame ďalšie cviky rukami, napr. známe „ťap-ťap ťapušky“.
Pohyby, ktoré „nútia“ deti udržovať rovnováhu a vyrovnávať stabilitu. Deti si tak precvičujú svaly na celom tele a okrem toho tieto cviky milujú a berú ako zábavu. Do cvičenia sa tak významne zapájajú veľké lopty. Na nich dávame deti do polohy na bruško aj na chrbát. Rôzne pohyby lopty deti nútia zapájať hlavne šikmé brušné svaly, šijové a chrbtové svaly.
Tip ako urobiť z cvičenia zábavu
Všetky cvičenia zvyčajne sprevádzame riekankami a spievaním. Pomáha to rytmizácii pohybu, zapĺňame tak detskú pamäť a okrem toho si dieťa prepája príjemné pocity: cvičenie = mamička + rytmus, pohyb a pravidelnosť. Niektoré názory dokonca hovoria o tom, že by sme mali deťom vytvárať vedomú konštantnú pohybovú schému, pri ktorej sú cviky vždy opakované v presne rovnakom slede.
Tipy na cviky s použitím veľkej lopty:
- Dieťa položíme na loptu na chrbát, pridržujeme ho v oblasti bedier a pomalými pohybmi kotúľame loptu od seba a späť. Posilňujeme tak svaly spevňujúce lopatky, dieťa precvičuje aj svalovú súhru v oblasti krku a trupu.
- Dieťa položíme na loptu na bruško a držíme ho za kolienka v „žabej pozícii“. Pomalým vychyľovaním do strán mu pomôžeme nájsť ťažisko. Vyprovokujeme vzpriamenie z ramenného pletenca. Dieťa sa opiera o loptu napnutými pažami, hlava je v predĺžení chrbtice.
Ďalšie tipy na cviky:
Hra na schovávačku
Dieťa leží na chrbte, tvár mu prikryjeme šatkou a potom mu ju stiahneme. Po opakovaní dieťa začne si sťahovať šatku samé. Rozvíja sa tak sociálny kontakt, orientácia v priestore, cvičí sa svalová súhra.
- Visenie pod pazuchami
Dieťa držme za trup chrbtom k sebe vo zvislej polohe. Zdvíhame ho a približujeme k podložke, pohupujeme ním. Dieťa aktívne priťahuje obe nohy k brušku a zasa ich napína akoby tancovalo. Precvičuje tak svaly trupu, panvy a nôh.
Čo určite NEROBIŤ?
Snaha rodičov deťom „pomôcť“ môže mať veľa neblahých následkov, a tak na záver uvádzame len pár základných nerestí, ktorých by sme sa mali vyvarovať:
Nedávať sedieť deti, ktoré samy od seba ešte nesedia. Tlaky, pôsobiace na chrbticu a medzistavcové platničky sú v sede ďaleko väčšie ako v stoji a ak dieťa nemá dobrú súhru svalstva pozdĺž chrbtice so svalstvom trupu a panvy, ohrozujeme tým zakrivenie chrbtice (skolióza, kyfóza).
Nevodiť za ručičky. V tomto vekovom období sa postupne všetky deti samy postavia. Nemali by sme ich ale učiť chodiť vodením za ruky. Zabraňujeme tak prirodzenému vývoju svalovej súhry ako v panvovom pletenci, tak v oblasti nohy. Deti by mali čo najdlhšie liezť po štyroch, aby mohol byť vývoj postupný a primeraný.
Nepoužívať chodúľku. Má rovnaký zhubný vplyv ako vodenie za ručičky, ničí klenbu nohy, spôsobuje ploché nohy a skoliózu.
