Úvod do problematiky, charakteristika, klinické prejavy
Pojem „picky eaters“ nemá jednoznačne prijatý slovenský ekvivalent. Tento termín možno voľne preložiť ako deti, ktoré sú nadmerne vyberavé vo svojom stravovaní.
Tieto deti majú obvykle silné preferencie niektorých druhov jedla, obmedzený výber prijatých potravín, jedia malé porcie, preferujú tekutiny pred jedlom a odmietajú skúšať nové druhy potravy.
Presný výskyt tejto nadmernej vyberavosti nie je známy. Podľa dotazníkovej holandskej štúdie je v 18 mesiacoch 26,5 %, v 3 rokoch 27,6 % a v 6 rokoch 13,2 %.
Vnímanie nadmernej vyberavosti v jedle môže byť skreslené nereálnymi očakávaniami, čo sa týka rastu dieťaťa. Počas prvého roka života sa strojnásobí hmotnosť dieťaťa a vyrastie o 50 % svojej dĺžky. Do začiatku puberty je prirodzene rýchlosť rastu dieťaťa a nárast hmotnosti nižšia. S tým sa spájajú menšie energetické požiadavky a chuť do jedla. Batoľatá začínajú prejavovať svoju osobnosť a chcú sa aktívne zúčastňovať na výbere svojej stravy. Malé deti sa boja nových chutí a je nutné im opakovane podávať nové potraviny, kým ich nezačnú prijímať.
Príčina tejto nadmernej vyberavosti nie je dosiaľ úplne objasnená. Určite zohráva rolu stravovanie tehotnej ženy a dojčiacej matky. Dojčené deti sú vystavené viacerým chuťovým podnetom cez materské mlieko a lepšie prijímajú nové chute a druhy potravín ako umelo živené. Genetická výbava dieťaťa tiež hrá rolu a niektoré deti sú prirodzene vyberavejšie.
Všeobecne možno povedať, že „picky eaters“ majú nižší príjem zeleniny, ovocia, mäsa, jeho náhrad a rýb. Vo väčšine prípadov je nižší príjem vlákniny, čo sa prejavuje sklonmi k zápche. „Picky eaters“ často mávajú nižší príjem železa, zinku, vitamínov A, C, E, B1, B2 a B3.
Časť detí označených ako „picky eaters“ má nižší BMI (Body Mass Index), nižšie množstvo tukového tkaniva, bývajú chudšie a menšieho vzrastu. Tieto deti sú tiež náchylnejšie na infekcie, najmä dýchacích ciest.
Po dosiahnutí školského veku bývajú „picky eaters“ častejšie uzavreté do seba, majú tendencie k somatizácii ťažkostí (t. j. udávajú telesnú úzkosť, napr. bolesti brucha, pri ťažkostiach napr. v škole), bývajú nervóznejšie, môžu mať sklony k depresívnym náladám a sú ustráchanejšie v neznámom prostredí.
Z hľadiska fyzickej aktivity bývajú „picky eaters“ menej výkonné vo svojich aktivitách.
Prístup k dieťaťu
Pri podozrení na nadmernú vyberavosť v stravovaní dieťaťa je vhodné vyšetrenie praktickým lekárom pre deti a dorast (PLDD). PLDD podrobne rozoberie s rodičmi anamnézu, najmä čo sa týka stravovacích návykov, a fyzikálne vyšetrí dieťa. V prípade podozrenia na ochorenie prejavujúce sa nadmernou vyberavosťou sú indikované vybrané vyšetrenia. Výhodou je vyhodnotenie presne zapísaného 3- až 7-dňového jedálneho lístka nutričným terapeutom na odhalenie, eventuálne nedostatku energetického príjmu alebo niektorých zložiek stravy.
Pri potvrdení nadmernej vyberavosti je prvým krokom snaha o úpravu zloženia jedálneho lístka. Ak by to nebolo dostatočne efektívne, možno podávať špeciálne, energeticky bohaté tekuté a pudingové preparáty s cieľom zlepšenia skladby jedálneho lístka. Trojmesačné podávanie produktov enterálnej výživy vo veku 3 – 5 rokov viedlo v štúdiách k významnému zlepšeniu hmotnosti a výšky v porovnaní s deťmi, ktoré túto nutričnú podporu nemali. U detí s nutričnou intervenciou došlo k poklesu počtu infekcií najmä dýchacích ciest. Zdá sa, že dlhodobé podávanie enterálnej výživy podporuje rozmanitosť pokrmov a zaisťuje dostatočný príjem živín bez negatívneho dopadu na príjem bežnej rodinnej stravy. Na slovenskom trhu sú k dispozícii preparáty enterálnej výživy pre novorodencov a dojčatá do jedného roka veku alebo hmotnosti 8 kg s energetickým obsahom 1 kcal v 1 ml. Pre batoľatá a predškolské deti sú k dispozícii preparáty tekutej alebo pudingovej konzistencie, s energetickým obsahom 1,5 – 2,4 kcal/ml.
Pri kŕmení detí možno odporučiť nasledujúce osmoro:
- Desiate či olovranty by mali byť malé a mali by sa podávať v pravidelnom čase a časových intervaloch, aspoň 2 – 3 hod. po hlavnom jedle. Mlieko, výživné nápoje, ovocné šťavy, polievky a voda by sa mali podávať na konci hlavného jedla alebo desiatej či olovrantu.
- Neodlákavať pozornosť dieťaťa od kŕmenia, napr. hračkou, zapnutým televízorom, tabletom alebo inými elektronickými zariadeniami.
- Rodiny by sa mali stravovať spolu.
- Umožniť samostatné kŕmenie podľa veku dieťaťa s toleranciou vzniknutého neporiadku primeraného veku.
- Systematicky zavádzať nové pokrmy. K obľúbeným pokrmom dieťaťa pridávať malé porcie novej stravy. Ak dieťa odmieta nové pokrmy, ponúknuť len jeden kúsok a nenútiť dieťa zjesť väčšie množstvo. Nový pokrm by sa mal zaviesť znova až o niekoľko dní alebo týždňov.
- Príjem jedla by sa mal začať do 15 minút od posadenia sa k stolu a nemal by trvať dlhšie ako 20 – 30 minút. Po skončení kŕmenia by sa mali zvyšky jedla odstrániť zo stola a ďalšie kŕmenie ponúknuť až v bežnom čase stravovania.
- Podávané pokrmy musia zodpovedať veku dieťaťa. Z psychologického hľadiska je lepšie začať malou porciou a postupne pridávať na tanier, ako podať ihneď neprimerane veľkú porciu.
- Správanie rodičov počas kŕmenia by malo byť neutrálne. Rodičia by sa nemali nechať uniesť kŕmením dieťaťa a nemali by sa na dieťa hnevať alebo ho trestať pri odmietaní stravy.
