Čo môžete urobiť pre vzájomnú komunikáciu a vývoj reči dieťaťa
buďte na rovnakej úrovni - zdvihnite dieťa k sebe, alebo si k nemu sadnite, umožnite mu sledovať svoju tvár - ústa a oči
sledujte, čo dieťa robí a ako sa správa - venujte pozornosť inej práci, ale sústreďte sa na dieťa
dajte dieťaťu najavo, že vás zaujíma čo robí a načúvajte mu - hovorte si, v duchu pomenovávajte, čo sa deje, opakujte zvuk, slovo, ktorému nerozumiete
Prehnaná komunikácia môže byť na škodu
Medzi vonkajšie podmienky, ktoré ovplyvňujú vývin komunikácie u detí, patrí aj množstvo a kvalita podnetov. V tomto bode však, viac ako inde, platí pravidlo - všetko s mierou. Ak totiž rodičia hovoria veľa, dieťa nemá priestor pre svoju vlastnú komunikáciu. Naopak, ak rodičia hovoria málo, dieťa nemá vzor a nemá potrebu komunikovať.
Čo môžete urobiť pre rozvoj dialógu?
hovorte na malé deti (0-2 roky) v jednoduchých, krátkych vetách, používajte "základnú" slovnú zásobu
hovorte primeraným, skôr pomalším tempom
využívajte melódiu a dynamiku hlasu
nechajte dieťaťu priestor reagovať - po vašej komunikačnej aktivite chvíľu mlčte - napočítajte do 5-10 a až potom rozprávajte ďalej. Dieťa väčšinou zareaguje v čase, keď už to nečakáte. Sme na neho jednoducho moc rýchli
reagujte na komunikačnú aktivitu dieťaťa - zopakujte zvuk, melódiu, slovo a pokračujte ďalej
Dôležité momenty vývoja
- 6 mesiacov
Dieťa prechádza do štádia tzv. napodobivého bľabotania, ale nepočujúce deti nenapodobňujú a ich zvukové prejavy ustávajú.
- 12 mesiacov
Dieťa začína rozumieť obsahu viet, najprv reaguje na melódiu a neskôr aj na obsah povedaného, zbystrí a otočí sa na zavolanie menom. To, že dieťa rozumie, sa prejaví jeho reakciou: "Urob paci, paci, ukáž, ako si veľký," ... Neskôr tiež, keď mamička povie: "nájdi psíka", dieťa je schopné ukázať psíka a pod.
Ak dieťa nereaguje na oznámenie, je vhodné poradiť sa s pediatrom, psychológom či iným odborníkom. Môže sa jednať o poruchu psychických zručností, zmyslovú nedostatočnosť príp. neurologickú poruchu.
Prvé slová nemusia byť len Mama a Tata
Obdobia okolo 1. roka je obdobím, keď dieťa začína používať prvé slová . Dieťa slovom nielen niečo označuje, ale vyjadruje celú vetu, myšlienku. Mama znamená nielen mama, ale aj mamička, neodchádzaj, som rád, že si tu so mnou a pod.
Medzi prvými slovami sa objavujú označenia členov rodiny a vecí, ktoré dieťa zaujali, alebo slová, ktoré ho zaujali svojou melódiou prípadne spôsobom vyslovenia, a tak sú to niekedy aj slová, ktoré by sme nečakali. Z hľadiska výslovnosti sú to väčšinou slová obsahujúce hlásky, ktoré sa deťom dobre vyslovujú "b, p, m, n, h, d, t" a samohlásky "a, e, i, o, u". Medzi prvými slovami teda zaznieva otec, mama, papa, papua, hami, a pod.
Môže sa stať, že dieťa už prvé narodeniny oslávilo, a napriek tomu nehovorí. Netreba sa znepokojovať, ak dieťa evidentne rozumie, reaguje na vyslovené a k tomu sa objavuje aspoň napodobivé bľabotanie, teda zvuky, slabiky, alebo napodobňovanie melódie slov.
Najčastejšie príčiny oneskoreného vývoja reči:
nevhodné prostredie - dieťa nedostáva podnet, alebo ich je až príliš
citové deprivácie - nedostatok citových väzieb. Aby vznikli, je potrebné venovať dieťaťu čas, dávať mu najavo záujem, blízkosť a lásku
nezrelá nervová sústava - napríklad u nedonosených detí
dedičnosť - je možné, že všetci muži v rodine začali hovoriť neskôr
prílišné užívanie médií - rádio, televízia, počítač - prostredie je presýtené zvukmi, ktoré dieťa nevie identifikovať. Dieťa nevidí artikulačné orgány a nedokáže presne vnímať rýchly prúd slov. Úplne nevhodné je tak využívanie médií počas celého dňa ako zvukovú kulisu
Ak si stále nie ste istí, či dieťa rozumie, jeho reakcie sa vám zdajú skôr náhodné a dieťa postupne menej a menej používa zvuky, je rozumné poradiť sa s odborníkom - špeciálnym pedagógom, psychológom alebo logopédom.
