Obranyschopnosť človeka sa začína aktívne formovať už v brušku mamičky. Kľúčovým impulzom pre začiatok vyzrievania imunitného systému je však až pôrod – ide o prechod zo sterilného prostredia do prostredia plného vonkajších vplyvov. Po pôrode sa v tele bábätka začínajú vytvárať vlastné protilátky. Zo začiatku je ich množstvo malé, ale postupne sa zvyšuje. Imunita dieťatka potom vyzrieva do podoby dospelého postupne, a to až do puberty.
Vývoj a druhy imunitného systému
Hlavnou úlohou imunitného systému je rozpoznať a zničiť látky, ktoré sú pre telo škodlivé, a to pomocou špecifických a nešpecifických imunitných procesov. Bábätko sa rodí s vyvinutou nešpecifickou imunitou, ale špecifický imunitný systém je ešte nezrelý. Aby imunitný systém rozoznal škodlivé látky od tých neškodlivých, musí sa to „naučiť“.
- Vrodená (nešpecifická) imunita : S tou sa bábätko narodí a tvorí akúsi prvú obrannú líniu. Vrodená imunita predstavuje rýchlu a okamžitú odpoveď, ktorá bábätku od narodenia umožňuje brániť sa proti škodlivým vplyvom vonkajšieho prostredia a rôznym choroboplodným zárodkom. Tvorí ju najmä koža a sliznice a pomáhajú i niektoré bunky v krvi, ktoré sú schopné zasiahnuť tam, kde cez tieto bariéry prenikne do tela cudzí mikroorganizmus. Nemá imunologickú pamäť, čo znamená, že si telo novorodenca nepamätá, že sa s danou látkou už stretlo, a pri druhom stretnutí s antigénom reaguje rovnako ako po prvý raz.
- Získaná (špecifická ) imunita : Predstavuje druhú obrannú líniu a na rozdiel od vrodenej imunity sa s ňou bábätko nerodí, ale formuje sa v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami. Získaná imunita má pre dieťa najväčší účinok, pretože poskytuje obranu špecificky namierenú voči konkrétnemu antigénu (látke, ktorá je schopná vyvolať imunitnú reakciu). Túto imunitu bábätko získava postupne tým, ako vyzrieva jeho imunitný systém. Akonáhle sa organizmus stretne s infekciou, imunitný systém začne produkovať protilátky, ktoré pomáhajú proti infekcii bojovať. V tej chvíli sa vytvárajú pamäťové bunky, ktoré pri ďalšom stretnutí s infekciou zavelia „ pozor“ a zabránia prepuknutiu choroby.
Imunitný systém sa učí i v batoľacom veku
Mnoho mamičiek si myslí, že všetky premeny imunitného systému prebiehajú v dojčenskom veku a v batoľacom už nie je čo riešiť. Opak je pravdou.
K veľkým zmenám v imunitnom systéme dochádza i v batoľacom veku. A niet sa čomu čudovať – batoľatá sú v neustálom kontakte s inými deťmi a vďaka tomu sú vystavené mnohým infekčným nástrahám.
Určite sama dobre viete, že v škôlke je každú chvíľu nejaké dieťa choré, či už ide o kašeľ, nádchu alebo inú virózu. Je to preto, že dieťa v tomto období nemá prenesené protilátky (tie od mamičky už „vyčerpalo“), nie je obvykle už dojčené a nezoznámilo sa s rôznymi infekciami, ktoré by zanechali v imunitnom systéme tzv. pamäťovú stopu. Preto býva chorobnosť detí v tomto veku taká vysoká a na podporu vývoja imunity by sme nemali zabúdať.
Batoľa aj naďalej potrebuje mlieko
Prvé narodeniny sú v živote dieťaťa prelomové, aj pokiaľ ide o výživu. Niektoré mamičky sa možno tešia na to, že svojmu ročnému dieťaťu začnú dávať všetko, čo jedia ony samy.
To je však chyba – batoľa nie je dospelý, takže aj jedálniček je nutné prispôsobiť jeho veku. Dieťa je aktívnejšie, túži všetko preskúmať, a na to potrebuje aj množstvo vitamínov, živín a minerálnych látok. Tie aj v tomto veku nájde predovšetkým v mlieku, ktorého by zdravé batoľa malo vypiť denne asi 500 ml.
Naďalej by malo ísť o špeciálne batoľacie mlieko a nie o neupravené kravské, sójové alebo iné mlieko. Na trhu sú k dispozícii upravené batoľacie mlieka, ktoré oproti kravskému mlieku ponúkajú mnoho výhod a všetky zložky sú v nich upravené tak, aby vyhovovali citlivému detskému organizmu.
Vhodné sú také mlieka, ktoré obsahujú zmes prebiotík GOS a FOS* a LCP mastné kyseliny**. Takéto mlieka nielenže budú vašim deťom chutiť, ale vďaka nim sa ich imunitný systém bude rozvíjať tou najprirodzenejšou cestou.
Je ale nespochybniteľné, že aj v tomto veku je pre dieťa najlepšie mlieko materské, ktoré obsahuje množstvo látok, ktoré dodávajú dieťaťu energiu a základné živiny pre rast a vývoj, a to vrátane imunitného systému. Medzi zložky materského mlieka patrí aj prebiotické oligosacharidy, ktoré sú nevyhnutné pre správny rozvoj črevnej mikroflóry, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri fungovaní imunitného systému, ďalej sa tu vyskytujú napríklad LCP mastné kyseliny a v neposlednom rade dôležité vitamíny a minerály.
* galaktooligosacharidy a fruktooligosacharidy
** tuky zo skupiny omega 3 a omega 6
