Takmer všetky deti vo veku okolo dvoch rokov majú niekoľko spoločných znakov. Bohužiaľ, predovšetkým tých nepríjemných. Toto obdobie sa nazýva obdobím „stagnácie“, a tak hodiny cvičenia aj akékoľvek ďalšie vyžadovanie spolupráce mnohokrát končia spotenými rodičmi a nahnevanými, váľajúcimi sa deťmi. Napriek tomu sa dajú nájsť cesty, ako dieťa rozvíjať.
Cvičením možno predchádzať vážnejším úrazom na ihrisku
Ak ide o pohyb, vek 1,5 roka je tým hraničným, kedy by každé dieťa malo začať samo chodiť. Keď tomu tak nie je, nastupuje neurológia a rehabilitačné cvičenia.
Spoločné hodiny cvičenia sú koncipované podobne ako u detí mladších, ale, ako priznáva inštruktorka pohybovej výchovy Mgr. Pavla Štěpánová, je to o niečo ťažšie „získať si“ deti.
„Každá lekcia cvičenia sa musí rozdeľovať doslova na minúty, pretože deti pri ničom dlhšie nevydržia,“ popisuje cvičiteľka. „Toto obdobie je najzložitejšie na čokoľvek, čo po deťoch požadujeme.“
Stále sa precvičuje predovšetkým hlboký stabilizačný systém (malé svaly pozdĺž chrbtice) na veľkých aj malých balónikoch (tzv. overballoch).
Oveľa viac sa potom zaoberajú prvkami lezenia, preliezania, vyliezania a ďalšími cvikmi, ktoré deťom umožňujú „skúšat“ menej bezpečné situácie. „V reálnom živote sa vďaka tomuto nácviku nestane tak jednoducho nepríjemná nehoda napríklad na detskom ihrisku na preliezačke,“ vysvetľuje Pavla Štěpánová. „Telocvična je pod dohľadom, a je tak relatívne bezpečným prostredím pre skúšanie rôznej detskej akrobacie.“
Koordinácia pohybov a orientácia v priestore
Po privítaní básničkou nasleduje prekážková dráha, ktorú deti prebehnú a prelezú. Oproti mladším deťom si na nej už vyskúšajú cviky ťažšie na koordináciu pohybov a orientáciu v priestore. Dvojročné deti tak za pomoci mamičiek prechádzajú cez kladinu, váľajú sudy, vyliezajú na rebríky alebo skáču na trampolíne a klzajú sa na šmýkačke.
Riadené cvičenie potom inštruktorka vkladá medzi túto na prvý pohľad voľnú zábavu. Vždy jeden alebo dva cviky, pri ktorých sa podarí udržať deti pri spolupráci.
Všetko alebo nič, ale hlavne bez mamy...
Aj tentokrát platí, že nemá zmysel nútiť deti k veciam, do ktorých sa im nechce.
„Dost časté v období stagnácie býva, že deti nechcú robiť vôbec nič a alebo naopak všetko, ale len samy,“ upresňuje P. Štěpánová. „A to, čo vedeli doteraz, možno úplne prestanú robiť.“
Receptov na taký vzdor je niekoľko, ale sto percent úspechu nezaručuje ani jeden z nich.
- Môžeme sa pokúsiť rýchlo presunúť pozornosť na niečo iné, dieťa si prestať všímať, v horšom prípade potom napríklad úplne zmeniť prostredie a ísť na chvíľu von z telocvične na chodbu.
- Veľkú službu nám môže urobiť napríklad starší súrodenec alebo na lekciách jedno staršie dieťa. Túžba napodobňovať totiž veľmi často znamená, že sa dvojročné dieťa zrazu prestane hnevať a veľmi poslušne skúša robiť to, čo „dospelyší“ súrodenec už výborne zvláda.
Strata strachu z detského kolektívu
Dôležitejšiu úlohu ako doteraz začína zohrávať kolektív. Vo veku okolo dvoch rokov je takáto polhodinka cvičenia vlastne tréningom na prostredie škôlky.
„Deti sa vďaka pravidelným návštevám lekcií cvičenia neboja kolektívu,“ vysvetľuje cvičiteľka.
Malí cvičenci si síce zatiaľ nevedia spolu hrať, toto obdobie nastáva až okolo veku 3 rokov, ale aj fakt, že si hrajú súbežne vedľa seba, má vplyv na vnímanie ostatných ako súčasť nejakého celku. Deti sa vďaka tomu nestydia, sú spoločenské a lepšie si zvyknú na cudzie prostredie.
TIPY NA CVIKY A HRY S DEŤMI
Medvedí krok
Dieťa chytíme za ruky a necháme ho postaviť na naše nohy. Spoločne potom „ideme.“ Cvikom sa precvičuje súhra súčinnosti s rodičom.
Váľanie sudov
Necháme dieťa váľať sudy po žinenke alebo doma po koberci. Spočiatku to dieťa robí „šikmo“, trénujeme tak jeho priestorovú orientáciu.
Skákanie na trampolíne
Nemáte-li doma k dispozícii trampolínu, nevadí. Ľahko ju nahradí napríklad matrace na posteli. Dieťa skáče spolu s rodičom. Nacvičuje sa tak lepšia rovnováha.
Papierová bitka
Dáme deťom papiere, aby ich mačkali (rozvoj jemnej motoriky) a hádzali po sebe.
Pre správny vývoj pohybového aparátu dieťaťa môžeme robiť mnohé už odmalička. Pavla Štěpánová odporúča predovšetkým:
Dbajte na zásady správnej výživy - vďaka tomu sa zaručí optimálne množstvo všetkých látok a vitamínov, nevyhnutných pre vývoj.
Dávajte pozor na výber správnej obuvi
Pravidelná pohybová aktivita - denne cvičiť s dieťaťom doma, aj keď len pár minút, a minimálne raz týždenne navštevovať spoločné lekcie cvičenia.
Chodte s dieťaťom na ihrisko - dieťa by sme mali nechať spoznávať maximum vecí, preliezať, vyliezať, skákať, klzať atď.
Vďaka tomu všetkému môžeme predchádzať mnohým nepríjemnostiam, ktoré sa objavujú až v dospelosti a väčšinou nás ani nenapadne ich spájať s detstvom. Od plochých nôh sa odvíjajú problémy s varozitou (nohy do „O“) alebo valgozitou (nohy do „X“) až po bolesti chrbtice, ktoré trápi väčšinu z nás.
Detské cvičenie teda nie je zďaleka len vyplnenie dlhých chvíľ, ale komplexná starostlivosť, ktorá pomáha zabezpečiť správny vývoj.
