Šiesta choroba
(Exanthema subitum = roseola infantum)
Názov tejto detskej choroby vznikol tak, že v minulosti boli všetky choroby s vyrážkou číselne zoradené a toto označenie sa do dnešnej doby zachovalo u dvoch ochorení – šiestej a piatej choroby.
Všeobecná charakteristika
Šiesta choroba je akútne horúčkovité ochorenie horných dýchacích ciest spojené s vyrážkou. K infekcii dochádza najčastejšie počas prvých dvoch rokov života. Pôvodcom je v 90 % šiesty a v 10 % siedmy ľudskú herpetický vírus (HHV6, HHV7).
protilátky po prekonaní ochorenia je možné preukázať u 90 % dospelých pacientov,
inkubačná doba je 5 - 12 dní,
prenos infekcie je vzdušnou cestou – kvapôčkami.
Priebeh ochorenia
U detí má ochorenie typický priebeh – začína horúčkou, ktorá trvá až 4 dni, po poklese teploty sa objavuje drobnoškvrnitá vyrážka ružovej farby. Vyrážka sa nachádza hlavne na trupe, šíri sa na krk a horné končatiny. Postupne do 2 dní ustupuje. Po ochorení môže pretrvávať mierne zväčšenie krčných lymfatických uzlín.
Priebeh ochorenia môže napodobňovať aj infekčnú mononukleózu (mononucleosis like syndrom), hlavne v prípade primárnej infekcie u väčších detí alebo u dospelých.
U detí sú najčastejšou komplikáciou tzv. febrilné kŕče (kŕče vyvolané vysokou teplotou). Ťažké priebehy ochorenia sú vzácne, infekcie potom môžu prebiehať ako zápal mozgu a mozgových blán (meningoencefalitída), zápal pečene (hepatitída), môže dochádzať k postihnutiu krvotvorby, u pacientov po transplantácii k rozvoju zápalu pľúc (pneumónia).
Liečba
Liečba ochorenia je symptomatická, tzn. je zameraná na odstraňovanie nepríjemných príznakov u pacienta. Je odporúčaný domáci kľudový režim, dostatočný prísun tekutín, kontrola teploty a pri teplote nad 38°C podávanie liekov na znižovanie horúčky. Ochorenie je vírusového pôvodu, antibiotiká nemajú žiadny vplyv na vyliečenie pacienta a nie sú preto vhodné. Neskoršie sa objavujúca vyrážka potom býva často chybne interpretovaná ako alergická reakcia na antibiotiká.
Diagnóza ochorenia
Lekár diagnózu stanovuje spravidla na základe klinického priebehu, v sporných situáciách (hlavne pri nutnosti odlíšenia možnej alergickej vyrážky) je možné vyšetrenie protilátok proti obom vírusom.
Laboratórne nálezy
Pri laboratórnom vyšetrení krvi je v krvnom obraze spravidla zníženie celkového počtu bielych krviniek (tzv. leukopénia), pri vyšetrení zápalových parametrov (CRP) je koncentrácia tejto bielkoviny v norme alebo je len ľahko zvýšená. Stanovenie koncentrácie CRP v sére nám všeobecne môže pomôcť v rozlíšení vírusovej (norma alebo len ľahké zvýšenie) a bakteriálnej príčiny ochorenia (výraznejšie zvýšené hladiny).
Pacienti so zníženou imunitou
Vírus po prekonaní ochorenia doživotne pretrváva v ľudskom organizme, jeho reaktivácia je bežným javom a u pacientov bez poruchy imunity nebýva sprevádzaná klinickými príznakmi. U pacientov so zníženou imunitou (napr. po transplantácii orgánov či kostnej drene) môže byť reaktivácia vírusu príčinou rejekcie (odmietnutia) transplantovaných orgánov a rozvoja ťažkého zápalu pľúc.
Piata choroba
(Megalerythema infectiosum)Piata choroba je vírusové ochorenie s charakteristickou vyrážkou. Pôvodcom ochorenia je Parvovirus B 19.
prenos infekcie je vzdušnou cestou – kvapôčkami. Je možný aj prenos krvou pri transfúzii,
ochorenie postihuje hlavne deti školského veku a mladistvých. Infekcia prebieha často bez príznakov,
inkubačná doba je 10-18 dní,
Priebeh ochorenia
Pri ochorení dochádza k výsypu charakteristickej vyrážky . Na lícach a nose býva začervenanie pripomínajúce motýlie krídla (odtiaľ označenie motýlikovitý erytém), neskoršie sa vyrážka vyskytuje aj na trupe a končatinách. Vyrážka tu vytvára veľké nepravidelné kruhy a girlandy. Výsyp trvá 1 - 3 týždne , u niektorých pacientov sa po prechodnom vymiznutí opäť môže vyrážka objaviť. Hlavne u dospievajúcich dievčat ochorenie niekedy sprevádza bolestivosť a zdurenie drobných kĺbov ruky a kolien.
Komplikácie ochorenia
Vírus sa krvnou cestou dostáva do kostnej drene, kde môže spôsobiť prechodný útlm zrenia červených krviniek – erytrocytov. Táto komplikácia je nebezpečná hlavne u osôb s predchádzajúcou dedičnou alebo získanou poruchou tejto krvotvorby.Liečba
Liečba je opäť symptomatická, je odporúčaný domáci kľudový režim, pri bolestiach kĺbov lieky proti bolesti. Pri ťažkých priebehoch, spojených s útlmom krvotvorby, je potrebné prechodne podávať transfúziu.Pred nákazou je potrebné chrániť tehotné ženy, osoby s porušenou krvotvorbou a osoby so zníženou obranyschopnosťou.
Aké sú riziká pre tehotné ženy?
Pri ochorení tehotnej ženy môže vírus prejsť placentou, dostať sa do kostnej drene plodu a spôsobiť útlm krvotvorby s následným ťažkým postihnutím plodu. Dochádza k potratu, pôrodu hydropického (hydrops = vodnateľnosť), často mŕtveho plodu alebo novorodenca s ťažkou chudokrvnosťou (anémiou). Riziko poškodenia plodu pri ochorení v tehotenstve je asi 5-10% a to najmä pri infekcii matky v druhej tretine tehotenstva.
Diagnóza
Diagnóza býva stanovená na základe klinického priebehu a vyšetrenia protilátok proti parvovírusu v sére. Pri laboratórnom vyšetrení je nízke CRP a v krvnom obraze býva nižší počet bielych krviniek (leukopénia), pri postihnutí tvorby červených krviniek aj nižší počet červených krviniek (anémia).
Šarlach
(scarlatina)Šarlach je ochorenie charakterizované kombináciou angíny a typickej vyrážky. Šarlach patrí k najčastejším infekčným ochoreniam. V posledných 10 rokoch bolo hlásené 3000 – 5000 ochorení ročne.
pôvodcom ochorenia je baktéria Streptococcus pyogenes skupiny A (často je možné sa stretnúť aj s označením beta hemolytický streptokok skupiny A), produkujúci toxín,
protilátky proti konkrétnemu typu toxínu sa vytvárajú po ochorení. Ak sú v krvi pacienta prítomné, ochorenie prebieha len vo forme angíny, bez vyrážky,
inkubačná doba je zvyčajne 2 - 3 dni s krajným rozmedzím 1 - 6 dní, u ranného šarlachu môže byť inkubačná doba len 12 hodín,
najčastejšie ochorejú deti medzi 3. - 10. rokom života,
zdrojom nákazy je pacient so šarlachom alebo nosič streptokoka (osoba bez príznakov a ťažkostí, u ktorých sa ale pri mikrobiologickom vyšetrení výteru z krku preukáže streptokok).
Ako sa nákaza šíri?
Nákaza sa šíri vzdušnou cestou. Šarlachom je možné ochorieť opakovane: skorá antibiotická liečba bráni rozvoju protiinfekčnej imunity, existuje viac typov toxínov. Vstupnou bránou infekcie je nosohltan, u tzv. ranného šarlachu porušenie kože.
Diagnóza a priebeh choroby
Začiatok ochorenia je spravidla náhly. Dochádza k vzostupu teploty, rozvoju bolesti v krku . Hlavne u malých detí môže byť ochorenie spojené so zvracaním a bolesťou brucha. Diagnóza tohto ochorenia je spravidla stanovená na základe klinického obrazu – nález angíny v krku a krupicovité, na pohmat drsné, svetlo červené vyrážky (pripomínajúce husiu kožu). Sú najviac zrejmé na podbrušku, slabinách, na vnútornej strane stehien a v podpazuší.
na tvári je typické začervenanie, ktoré vynecháva oblasť úst (tzv. Filatovov príznak),
jazyk je spočiatku s bielym povlakom, od špičky sa rýchlo čistí a je potom nápadne červený – tzv. malinový. Časté sú infekčné kútiky úst,
na koži okolo nechtov a na ušných lalokoch bývajú drobné belavé pupienky (tzv. Šrámkov príznak). S poklesom teploty vyrážka rýchlo bledne a mizne väčšinou počas 2-3 dní,
okolo 2. – 3. týždňa ochorenia môže dôjsť k odlupovaniu kože na prstoch rúk, na dlaniach, chodidlách a zadku.
V súčasnosti má väčšinou ochorenie šarlachom ľahký priebeh, s miernym zvýšením teploty, začervenaním mandlí, vyrážok je málo a trvá len krátko. Komplikácie sú výnimočné.
Liečba
Šarlach liečime antibiotikami, pri ťažkom priebehu je spravidla pacient liečený niekoľkodňovým podávaním prokain penicilínu injekčne do svalu, liečba je zakončená aplikáciou Pendeponu (forma penicilínu s predĺženým účinkom).
Laboratórne nálezy
Pri laboratórnom vyšetrení nachádzame v krvnom obraze zvýšený celkový počet bielych krviniek (leukocytóza), je zvýšené až vysoké CRP. V diagnostike je možný priamy dôkaz streptokoka na slizniciach – kultivačné vyšetrenie výteru z krku. Materiál lekár musí odoslať do mikrobiologického laboratória, výsledok je k dispozícii až za niekoľko dní. Dnes existuje možnosť aj rýchleho orientačného dôkazu streptokokovej infekcie priamo v ordinácii lekára (Streptest). Význam pri stanovení rizika vzniku tzv. sterilných následkov (viď ďalej) má v praxi vyšetrenie protilátok proti streptokokovým antigénom (streptolyzínu O – tzv. ASLO, proti deoxyribonukleáze B, hyaluronidáze). Vedľa absolútnych hodnôt sa hodnotí aj dynamika týchto protilátok.
Je potrebná hospitalizácia?
Nutnosť hospitalizácie je len u pacientov s ťažkým priebehom. U ľahších nekomplikovaných priebehov je možno pacientovi predpísať antibiotiká vo forme tabliet alebo sirupu. Antibiotikum sa musí podávať v dostatočnej dávke a pacient musí dodržiavať intervaly medzi jednotlivými dávkami, liečba má trvať 10 dní. Pri alergii na penicilín je nutné podať iné účinné antibiotikum. Po nasadení antibiotika dochádza k vymiznutiu streptokoka na slizniciach do 48 hodín.
Po prekonanom ochorení je odporúčaná 2-týždňová domáca rekonvalescencia. V 3. týždni ochorenia je u praktického lekára skontrolovaný celkový zdravotný stav pacienta (nález na krku, posluchový nález na srdci), vyšetrenia sedimentácie, vyšetrenie moču, ak je všetko v poriadku, dieťa môže opäť do kolektívu.
U 5 - 10 % pacientov môže pretrvávať pozitívny kultivačný nález streptokoka – ide o nosičstvo alebo opätovnú infekciu (reinfekciu).
Bezpríznakové nosičstvo je spravidla prechodné a nie je dôvodom k preliečeniu antibiotikami.
Neskoršie komplikácie
So streptokokovými nákazami sú spojené ochorenia označované ako sterilné následky:
tzv. reumatická horúčka (postihnutie srdca a kĺbov),
glomerulonefritída (nehnisavý zápal obličiek s prevažujúcim postihnutím obličkových klbiek),
chorea minor (tzv. tanec sv. Víta: postihnutie mozgu s anomálnymi pohybmi a psychickou labilitou).
Tieto komplikácie sú dnes vďaka skorej antibiotickej liečbe vzácne. Ich vznik je v príčinnej súvislosti s infekciou streptokokom, ale ich rozvoj nastáva v čase, kedy už nie je streptokok prítomný. Hovoríme o tzv. sterilných následkoch. Presný mechanizmus nebol zatiaľ celkom objasnený, predpokladá sa podobnosť niektorých štruktúr streptokoka s tkanivami pacienta, navodení autoimunitných mechanizmov, zvažuje sa aj dedičná dispozícia.
Mohlo by vás tiež zaujímať: Ako posilniť imunitu u detí
