V akom ročnom období sa kiahne u detí najčastejšie vyskytujú?
V našich klimatických podmienkach je výskyt ochorenia vyšší koncom zimy a v jarných mesiacoch. Najviac postihnuté sú deti predškolského a mladšieho školského veku. U zdravých detí prebieha ochorenie zvyčajne ľahko a bez komplikácií. U starších detí a dospelých býva priebeh ochorenia ťažší. S ťažkým priebehom ochorenia sa môžeme stretnúť aj u pacientov s vrodenou alebo získanou poruchou imunity, u novorodencov a tehotných žien.
Inkubačná doba
Inkubačná doba (doba, ktorá uplynie od kontaktu s chorým do prvých príznakov ochorenia) je v priemere 14 dní (rozmedzie 9 - 23 dní). Nákazlivosť u zdravých osôb začína deň pred výsypom vyrážky a končí 7. deň po vzniku vyrážky. Ovčie kiahne patria k veľmi nákazlivým ochoreniam. V kolektíve tak môže byť postihnutých až 90 % vnímavých osôb vystavených nákaze.
Ako rozpoznať prvé príznaky ovčích kiahní?
Necharakteristické prejavy:
- zvýšená teplota,
- nechuť do jedla,
- zmena celkového stavu (hlavne u dospelých),
- vyrážka pripomínajúca šarlach.
Charakteristické prejavy:
- pľuzgierovitá vyrážka,
- telesná teplota až 40°C.
Priebeh ochorenia
typické pľuzgierovité, vo vlnách sa vysypávajúce vyrážky,
výsyp býva sprevádzaný teplotou, ktorá môže dosahovať až ku 40°C,
najskôr sa objavia červené škvrny o priemere niekoľko milimetrov, ktoré sa v priebehu niekoľkých hodín menia na pupence a pľuzgiere. Obsah jednotlivých pľuzgierov sa zakalí (tzv. štádium pustúl), neskôr zasychajú v chrastičky (krusty-strupy),
počas 1 - 2 týždňov sa krusty odlúčia, a ak nie sú infikované, nezanechávajú jazvy,
k výsypu dochádza aj na spojivkách, slizniciach ústnej dutiny, genitálu. Tu sa pľuzgieriky rýchlo menia na drobné vriedky, pripomínajúce afty,
maximum vyrážok je na trupe, menej na končatinách. Typický je aj výsyp vo vlasovej časti hlavy. Na dlaniach a chodidlách vyrážky nebývajú. Pri rozpakoch je samozrejme možný aj laboratórny dôkaz vírusu – priamym dôkazom vírusu zo steru pľuzgierika alebo vyšetrením protilátok (tzv. sérológia).
U dojčiat, ktoré získali materské protilátky cez placentu, môže byť priebeh ochorenia zmiernený vo forme výsypu jednej vlny nespočetných a rýchle zasychajúcich pľuzgierikov.
Liečba ovčích kiahní
Chorého izolujeme doma. Hospitalizácia je zvyčajne nutná len u pacientov s ťažkým priebehom ochorenia a komplikáciami. Do kolektívu môžeme začleniť dieťa:
vnímavé deti (ktoré sa doposiaľ s vírusom nestretli) môžu po kontakte s nákazou do kolektívneho zariadenia dochádzať do 8. dňa po prvom styku a od 23. dňa po poslednom styku s chorým,
deti po prebiehajúcom ochorení je možné prijať do detského zariadenia najskôr 8. deň po vzniku vyrážky,
deti s poruchou imunity je možné prijať až po „vylúpnutí“ všetkých strupov (krúst).
Odporúčame:
pokoj na lôžku,
tlmenie teploty,
pri výraznom svrbení a škriabaní podávame tzv. antihistaminiká.
Lokálna liečba všeobecne nie je nutná, možno aplikovať napríklad tekutý púder, antiseptickú masť alebo prostriedky urýchľujúce zasychanie pľuzgierikov. Liečba antibiotikami sa používa pri bakteriálnej superinfekcii vyrážky. Hospitalizácia a liečba protivírusovými liekmi, tzv. ativirotikami (aciklovir, valaciklovir, famciklovir), je nevyhnutná pri ťažkom priebehu ovčích kiahní. Tieto lieky existujú vo forme tabliet ale aj vo forme roztoku k celkovej aplikácii do žíl.
Možno opakovane ochorieť na ovčie kiahne?
Ochorenie ovčími kiahňami vedie k dlhodobej imunite voči tejto chorobe a opakovaný výskyt je pozorovaný len výnimočne napríklad u osôb s výrazne zníženou imunitou.
Pomôže očkovanie?
Proti ovčím kiahňam existuje možnosť očkovania vakcínou obsahujúcou živé oslabené vírusy varicella zoster. Očkovacia látka sa nesmie aplikovať tehotným ženám, otehotnenie v čase 3 mesiacov po očkovaní je nežiaduce. Očkovacia látka je určená pre deti od 9 mesiacov veku . Vo veku od 9 mesiacov do 12 rokov by mali byť k dosiahnutiu dostatočnej ochrany podané 2 dávky vakcíny, od veku 13 rokov sa aplikujú 2 dávky vakcíny, druhú dávku je vhodné podať najmenej 6 týždňov po prvej dávke. V súčasnosti je k dispozícii aj kombinovaná vakcína proti viacerým ochoreniam.
Ovčie kiahne a tehotné ženy
Pri ochorení tehotnej ženy býva priebeh ochorenia ťažší a môže byť komplikovaný primárnou atypickou varicelovou pneumóniou (zápalom pľúc).
3. trimester – komplikácie pre matku
Najväčšie riziko komplikácií pre matku je v 3. trimestri (posledných 3 mesiacoch tehotenstva).
1. trimester – hrozba postihnutia plodu
K vážnemu postihnutiu plodu dochádza pri ochorení matky v 1. trimestri tehotenstva (počas prvých 3 mesiacov). U plodu môže dôjsť k:
postihnutiu končatín (hypoplázia – nedostatočný vývin kostí a svalov s jazvami),
postihnutiu očí (chorioretinitída – zápal sietnice a cievovky oka, katarakta – šedý zákal),
postihnutiu centrálneho nervového systému (atrofia mozgu vedúca k oneskoreniu vývoja či psychomotorickej retardácie). Ide o tzv. syndróm kongenitálnej (vrodenej) varicely, vrodený varicelový syndróm. Varicela = ovčie kiahne.
Ako sa môžu chrániť tehotné ženy?
Tehotné ženy, ktoré doposiaľ neprekonali ovčie kiahne, sa v prípa styku s nákazou môžu chrániť podaním hyperimúnneho imunoglobínu .
Nákaza vírusom krátko pred či po pôrode
Pri ochorení matky v posledných 2 týždňoch pred pôrodom či v prvom týždni po pôrode sa vírus v prvom prípade môže šíriť cez placentu na plod a ten sa rodí už s vyrážkou alebo sa vyrážka (exantém) objaví v prvých 10 dňoch, tzv. vrodená varicela. Závažnosť priebehu ochorenia u dieťaťa závisí na dobe, kedy matka ochorela a na zrelosti plodu.
U matiek novorodencov, ktoré ochoreli varicelou 5 dní pred pôrodom a do 2 dní po pôrode (ochorenie nie je zmiernené materskými protilátkami, pretože nedôjde k významnejšiemu prenosu materských protilátok), hrozí závažný priebeh ochorenia s postihnutím vnútorných orgánov a úmrtnosti okolo 40 %.
Pri ťažkom priebehu ovčích kiahní je potrebné tehotnú hospitalizovať a liečiť celkovo protivírusovými liekmi, rovnako tak aj novorodenca s vrodenými ovčími kiahňami.