Tušili ste, že apríl je mesiacom pôrodov cisárskym rezom? Apríl vyhlasuje každoročne mesiacom cisárskych pôrodov medzinárodná organizácia ICAN (The International Cesarean Awareness Network). Kampaň sa zameriava na osvetu týkajúcu sa cisárskych rezov, vrátane obmedzení tých cisárskych rezov, ktorým je možné predísť, podpory zotavenia po cisárskom reze a podpory vaginálneho pôrodu, aj keď žena rodila prvýkrát cisárskym rezom (VBAC).
ICAN vyhlasuje apríl mesiacom cisárskych pôrodov každým rokom už takmer 20 rokov. Cieľom tejto organizácie je, aby ženy poznali všetky riziká cisárskeho rezu. Podľa ICAN je totiž možné celosvetovo predísť takmer polovici vykonaných cisárskych rezov. Zníženie počtu cisárskych rezov, ktorým je možné predísť, je podľa nich zásadné pre zlepšenie zdravia matiek a detí. Prirodzený vaginálny pôrod totiž prináša ženám i novorodencom viac emocionálnej, fyzickej i psychickej pohody ako pôrod cisárskym rezom.
ICAN tiež podporuje, aby sa ženy mohli rozhodnúť pre prirodzený pôrod, aj keď predtým rodili cisárskym rezom, ak to ich zdravotný stav umožňuje. Bojujú tak proti predsudku „raz cisár, vždy cisár“. Organizácia však uvádza, že v prípadoch, keď je cisársky rez naozaj nevyhnutný, môže ísť o život zachraňujúci výkon – a vtedy samozrejme prínos prevažuje možné riziká.
O nutnosti cisárskeho rezu však vždy rozhoduje lekár. V prípadoch, keď je cisársky rez potrebný, je vhodné podporovať tzv. friendly („prirodzený“) cisársky rez, ktorý by mal napodobniť situáciu pri vaginálnom pôrode. Predovšetkým podporiť skorý kontakt kože na koži, tzv.bonding. Najdôležitejšie je, aby sa do procesu pôrodu zapojili aj rodičia a stali sa tak aktívnymi účastníkmi narodenia svojho dieťaťa.
V Česku rodí cisárskym rezom zhruba každá štvrtá žena, na Slovensku je to až jedna tretina žien. Podľa lekárov je pôrod cisárskym rezom pre ženu až šesťkrát rizikovejší ako pôrod prirodzený, a preto sa cisársky rez vykonáva len vtedy, ak by prirodzený pôrod mohol ohroziť matku alebo dieťa. Nie každá žena však môže kvôli zdravotným komplikáciám rodiť fyziologicky, a práve v týchto prípadoch lekári indikujú pôrod cisárskym rezom.
Taktiež rekonvalescencia je po cisárskom reze dlhšia a bolestivejšia ako po prirodzenom pôrode. Kým po klasickom pôrode bez komplikácií sú ženy spravidla už po dvoch hodinách schopné sa plne postarať o seba aj o bábätko, po cisárskom reze trvá pooperačná rekonvalescencia dlhší čas. Treba cca 8 týždňov dodržiavať pokojnejší režim bez väčšej záťaže.
Po pôrode cisárskym rezom môže dôjsť k oneskorenému nástupu laktácie. Je preto veľmi dôležité urobiť všetko možné pre podporu správneho štartu dojčenia – skorý kontakt s bábätkom hneď po pôrode, ďalej prikladať dieťa k prsníku každé 2 − 3 hodiny, aby sa stimulovala tvorba materského mlieka, ktoré je najlepšou a najprirodzenejšou výživou bábätka.
Na rozdiel od prirodzeného pôrodu však ide mamička po cisárskom reze najskôr na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde strávi čas nevyhnutný na zotavenie z narkózy (väčšinou 6 − 24 hodín). V tomto čase bábätko na dojčenie mamke prinášajú sestričky.
Dôležité je tiež po cisárskom reze nepremeškať prvé okamihy s bábätkom, tzv. bonding. Medzi mamou a dieťaťom sa tesne po pôrode, keď je novorodenec pripojený na telo matky, vytvára hlboká emočná väzba. V prípade epidurálnej (čiastočnej) anestézie, keď je mamička pri vedomí, ak to jej stav dovoľuje, môže prebehnúť bonding rovnako ako v prípade prirodzeného pôrodu. Iba v prípade cisárskeho rezu s celkovou anestéziou, keď mamička v priebehu operácie spí, je bábätko priložené až po jej prebudení. Medzitým však môže mamu v bondingu zastúpiť otecko.
