Alergické ochorenie nie je len zdravotným problémom jednotlivých ľudí, často veľmi závažným, ktorý významne obmedzuje kvalitu ich života, ale predstavuje aj veľkú záťaž vzhľadom na náklady spojené s liečbou týchto chorôb.
Patrí medzi ne alergická astma, ekzém, potravinové alergie a mnoho ďalších chorôb. Z týchto dôvodov je mimoriadna pozornosť venovaná výskumu, ktorý by mal ukázať príčiny zvyšovania výskytu alergických ochorení.
Ako vzniká alergické ochorenie?
Bolo získané ohromné množstvo poznatkov z rôznych vedných odborov, ktoré možno len ťažko zhrnúť do jednoduchých záverov. Je isté, že sa jedná o nešťastný priesečník okolností, ktorý v dôsledku vedie k narušeniu regulácií imunity a rozvoju poškodzujúceho zápalu, ktorý je základom alergických ochorení. Vždy tu musí byť genetická predispozícia.
V tomto prípade sa nejedná o jednoduchú genetickú vlohu. Ide o výsledok pôsobenia stoviek génov, ktoré chránia pred rozvojom alergického zápalu a ďalších stoviek génov, ktoré naopak k alergickej reakcii predisponujú. Je však isté, že ak je jeden z rodičov alergik, je významne väčšie riziko, že jeho dieťa bude tiež trpieť alergiou. To je znásobené, ak alergiou trpia obaja rodičia.
TIP: Zistite riziko vzniku alergie u vášho dieťatka!
Až donedávna sme prikladali malý význam vplyvu životných podmienok na naše zdravie. Prehnane sme zdôrazňovali len génový základ zdravia či choroby. Tento pohľad sa v posledných niekoľkých rokoch rýchlo mení, pretože už aj u človeka máme dostatok dôkazov, ktoré boli pôvodne získané štúdiom zvieracích modelov, že všetky zložky životného prostredia na nás pôsobia tzv. epigenetickými vplyvmi. Rozhodujú totiž o tom, ktoré gény budú alebo nebudú prepísané a teda či sa tieto zdedené vlohy v nás konkrétne prejavia.
Vývoj imunitného systému dieťaťa v tehotenstve a rannom veku
Je úplne nemožné opísať vplyvy vonkajšieho prostredia, ktorým je každý jedinec vystavený. Ide o všetky vplyvy, počnúc vnútromaternicovým vývojom a končiac našou smrťou. Je isté, že sme životnými podmienkami zásadne formovaní predovšetkým v ranom období života.
Životné podmienky pôsobia v nekonečných kombináciách. Podstatné sú životné podmienky, ktorým sme vystavení v období vnútromaternicového vývoja. O nich rozhoduje tehotná žena, matka. Ak sa zle stravuje, je vystavená škodlivinám životného prostredia, fajčí, je v strese, negatívne ovplyvňuje vyvíjajúci sa plod epigenetickými mechanizmami.
Dojčenské obdobie je podobne citlivé. Malo by byť podmienkou, aby každé dieťa bolo dojčené. Tu opäť záleží na dojčiacej matke, na jej strave a životnom prostredí.
Všetky tieto vplyvy sú sprostredkovane odovzdané v materskom mlieku dojčenému dieťaťu. Individuálnu imunitnú reaktivitu významne určuje črevná mikroflóra. Podmienkou pre jej vývoj je práve dojčenie materským mliekom. Baktérie z kmeňa Firmicutes, ktoré možno nájsť v tráviacom trakte dojčených detí, a ktoré chýbajú u nedojčených detí, preukázateľne znižujú riziko rozvoja alergických ochorení.
Osídlenie tráviaceho traktu zdravou mikroflórou je podmienené osobitnými cukrami, nazývanými prebiotiká, ktoré sa vyskytujú iba v materskom mlieku.
Ak nemôže byť dieťa dojčené, je vhodné, aby bolo kŕmené dojčenským mliekom, ktoré tieto prebiotiká obsahuje. Zatiaľ nie je jednoznačne doložené, či by bolo prospešné obohacovať stravu tehotných a dojčiacich žien o zdraviu prospešné mikroorganizmy, tzv. probiotiká, ktoré preukázateľne bránia rozvoju alergických ochorení vo zvieracích modeloch.
Je možné bojovať proti vzniku alergických ochorení?
Možno zatiaľ uzavrieť, že do bežnej praxe nemožno jednoducho preniesť výsledky experimentálnych štúdií na zvieratách, ktoré dokazujú význam mikroflóry ako faktoru brániacemu rozvoju alergických ochorení.
Zatiaľ sa neosvedčili ani postupy, ktorými sa snažíme znížiť expozíciu potenciálne škodlivých látok, často alergizujúcich, ktoré sa vyskytujú v našich bytoch a ktorým sú deti vystavené vonku. Veľké úsilie, ktoré je venované ochrane životného prostredia, sa v tejto oblasti míňa účinkom.
Príkladom môžu byť výsledky veľkých štúdií, že život blízko rušných dopravných ciest, napr. hlavných ulíc miest, významne zvyšuje riziko rozvoja alergických chorôb aj iných imunopatologií. Je považované za preukázané, že hlavným zdrojom škodlivín sú tu moderné dieselové motory, ktoré majú všetky potrebné atesty a údajne netvoria žiadne škodliviny.
Podobne negatívne pôsobí naša strava. V nej je obsiahnuto málo látok rastlinného pôvodu , ktoré podporujú naše trávenie a črevnú mikroflóru. Je bezpečná, tzn. neobsahuje škodlivé mikroorganizmy. Sú však na tento účel zničené aj zdraviu prospešné mikróby, ktoré naše telo potrebuje, aby regulovalo imunitný systém.
Obsahujú mnoho látok, označovaných E, tie sú jednotlivo testované a v týchto testoch preukázateľne neškodia zdraviu.
Málo vieme o kombináciách týchto chemických látok a o procesoch, ako sa v našom tele premieňajú. Výsledkom je opäť narušenie nášho zdravia. Jednoznačne platíme veľkú cenu za náš pohodlný, kvalitný moderný život, ktorý je vzdialený prírodným podmienkam, v ktorých ešte pred niekoľkými desiatkami rokov žila väčšina ľudstva a ktorým sme evolučne prispôsobení.
