Materské mlieko je taký malý zázrak. Poskytuje dieťaťu v prvých týždňoch a mesiacoch jeho života všetko, čo potrebuje k svojmu správnemu vývoju. Okrem základných makroživín ako sú sacharidy, tuky a bielkoviny, ktoré zaisťujú jeho správny rast, obsahuje ešte bioaktívne látky, ktoré sú pre dieťa dôležité z mnohých ďalších hľadísk. Medzi tieto bioaktívne látky patria hlavne oligosacharidy materského mlieka, pre ich označenie sa používa anglická skratka HMO (human milk oligosaccharides).
HMO sú nestráviteľné oligosacharidy, prechádzajú do hrubého čreva, kde sa potom stávajú pre novorodené deti prvým prebiotikom, teda látkou, ktorá selektívne stimuluje rast a aktivitu zdraviu prospešných baktérií, najčastejšie z rodu Bifidobacterium a Lactobacillus. V dnešnej dobe je ale známy rad ďalších ich účinkov a vlastností ako len ich prebiotický efekt.(1)
V materskom mlieku sa vyskytujú v množstve 12-15 g/l, najvyššiu koncentráciu HMO obsahuje kolostrum (mlezivo, teda mlieko produkované behom prvého týždňa po pôrode) 20-25 g/l.(2) Každá žena má unikátne zloženie HMO, je rovnako unikátne ako otlačok prsta. V priebehu laktácie sa toto zloženie mení.(3) Zatiaľ bolo identifikovaných viac ako 200 rôznych štruktúr oligosacharidov(4), ktoré môžu mať kratšie reťazce alebo môžu tvoriť zložitejšie štruktúry ich pomer v materskom mlieku je 9:1. Tie s krátkym reťazcom sú využité na začiatku čreva a tie s dlhým reťazcom na jeho konci.(5)
1-2 % HMO je v čreve vstrebané a vstúpi do krvného riečiska, doputuje až do mozgu, kde sa podieľa na jeho vývoji a fungovaní.(6)
Ale to nie je všetko. Okrem toho, že HMO stimulujú rast a aktivitu zdraviu prospešných baktérií(7,8,9), podporujú aj správny vývoj imunity, pretože majú priamy účinok na imunitné bunky(10,11,12), ďalej tiež zabraňujú vstupu infekcií tak, že bránia patogénom pripojiť sa na črevnú sliznicu.(13,14,15)
Z celkového množstva týchto oligosacharidov je najviac zastúpená 2´-fukozyllaktóza (2´FL), jej podiel môže byť až 30 % zo všetkých oligosacharidov. Posledné vedecké výskumy ukazujú, že vyšší obsah 2´FL v materskom mlieku ovplyvňuje pozitívne kognitívny vývoj a zlepšuje učenie.(16) Tiež chráni proti hnačkovým ochoreniam.(17)
Ďalším z oligosacharidov materského mlieka je 3´-galaktozyllaktóza (3´GL), ktorá má protizápalové účinky a ochraňuje črevnú bariéru proti poškodeniu toxínmi.(18, 19)
Unikátna zmes oligosacharidov materského mlieka môže prospievať zdraviu dieťaťa tým, že podporí tvorbu optimálneho zloženia črevnej mikrobioty (osídleniu čriev mikroorganizmami, z ktorých niektoré môžu pôsobiť priaznivo, a niektoré naopak nepriaznivo) a tiež správne fungujúci imunitný systém, ktorý je pripravený bojovať s nebezpečím, ktoré na dieťa číha.
Dôležité upozornenie: Dojčenie je najlepší spôsob výživy novorodencov a dojčiat a prináša deťom aj matkám veľa výhod. Dôležité je, aby ste sa počas prípravy na dojčenie aj v jeho priebehu stravovali zdravo a vyvážene. Kombinované kŕmenie z prsníka a z dojčenskej fľaše v prvých týždňoch života novorodenca môže znížiť tvorbu vášho vlastného materského mlieka a zmeniť rozhodnutie nedojčiť je potom ťažké. Pokiaľ ide o kŕmenie vášho dieťaťa, vždy sa poraďte s lekárom.
ZDROJ: 1. Musilová Š, Pediatr. praxi 2015 16(1): 17–19 2. Thurl S, et al. Nutr Rev, 201775(11):920-33. 3. Chaturvedi P, et al. Glycobiology 200111: 365–372. 4. Ruhaak LR and Lebrilla CB. Adv Nutr 2012 3:406 S-414S. 5. Bode L, Glycobiology 2012 6. Wang S, et al. Neuroscience and biobehavioral reviews. 2018. 7. Coppa GV, Int. Conf. on Breast milk and Lactation 1991 USA. 8. Brandmiller J, et al. J Pediatr, 1998133:95-8. 9. Gyorgy P, et al. Eur J Biochem, 197443:29. 10. Eiwegger T, et al. Pediatr Res, 200456(4):536-40. 11. Bode L, et al. Thromb Haemost, 200492(6):1402-10. 12. Eiwegger T, et al. Pediatr Allergy Immunol, 201021(8):1179-88. 13. Boehm G, et al. In: Mattia-Sandholm T(ed): Funct. Diary prod. Woodhead Publ Ltd, 2002. 14. Newburg D, et al. Glycobiology, 200414(3):253-63. 15. Wang S, et al. Neuroscience and biobehavioral reviews. 2018. 16. Vásquez E, et al. J Nutr Biochem 2015 17. Morrow A, et al. J Pediatr 2004 18. He et al 2014 19. Varasteh S. et al. J Pediatr Gastroenterol Nutr 201968(S1)N-P-016:1049. |